Advisory pre CPO a EMP
- vstup na trh e-mobility a expanzia
- pricing a monetizácia služieb
- zvyšovanie utilizácie a výkonnosti lokalít
- produkt, segment manažment a stratégia
- business development a partnerstvá
pre e-mobilitu a nabíjaciu infraštruktúru
Market insight. Pricing. Growth. Execution.
O spoločnosti
compethe, s.r.o. je aktívnym členom SEVA (Slovak Electric Vehicle Association) a poskytuje strategické a projektové poradenstvo v oblasti e-mobility.
Founder & Managing Director
V rokoch 2017 - 2026 som viedol business development v spoločnosti, ktorá sa počas môjho pôsobenia stala dominantným poskytovateľom služieb e-mobility na Slovensku. Zo spoločnosti, ktorá vstupovala na trh ako druhá, sme vybudovali lídra v oblasti verejného nabíjania (CPO & EMP) a zároveň inovačný hub pre privátne riešenia nielen v slovenskom kontexte, ale aj v rámci skupiny E.ON.
Dnes spolupracujem so spoločnosťami naprieč e-mobility ekosystémom - od prevádzkovateľov nabíjacej infraštruktúry, energetických spoločností, technologických partnerov až po municipality a firemných fleetových zákazníkov.
rozvoj nabíjacích sietí a biznis modelov za nimi
pricing a monetizácia vo vysoko konkurenčnom prostredí
privátne B2B riešenia a partnerstvá
transformácia strategických plánov do exekúcie
Spolupracujem najmä formou poradenstva a projektov. Zapájam sa do projektov, kde vidím vysokú pridanú hodnotu a dlhodobý strategický dopad pre zákazníka.
Novinky
Verejná nabíjacia infraštruktúra v strednej a východnej Európe sa rýchlo rozširuje. Rovnako rýchlo rastie aj počet batériových elektromobilov (BEV). Rozvíjajú sa však tieto dva trendy tempom, ktoré vytvára podmienky pre finančne udržateľný trh verejného nabíjania? Pozrime sa na Slovensko. Podľa odhadov compethe dosahuje priemerná spotreba verejného nabíjania na jeden BEV na Slovensku približne 1,4 MWh ročne. Pri priemernej koncovej cene DC/UFC nabíjania približne 0,50 €/kWh, aktuálnej cene baseload elektriny na komoditnom trhu približne 150 €/MWh a variabilných distribučných poplatkoch to predstavuje približne 300 € hrubej marže na jeden BEV ročne. Na Slovensku dnes pripadá na jeden verejný DC nabíjací bod len 19,4 BEV. To znamená približne: 19,4 BEV × 300 € = 5 800 – 6 000 € hrubej marže na jeden DC nabíjací bod ročne. A potom prichádzajú fixné náklady. Pri typickom modernom nabíjacom hube pripojenom na vysoké napätie (VN) znamená aj relatívne konzervatívne uvažovaných 75 kW rezervovanej kapacity na jeden nabíjací bod, spolu s komerčným nájmom parkovacieho miesta približne 100 € mesačne a základnými nákladmi na servis a preventívnu údržbu, priame fixné náklady približne 7 100 € na jeden DC bod ročne. Pripojenie na nízke napätie (NN) je výrazne lacnejšie – približne 2 600 € na jeden bod ročne. Pri odhadovanom pomere VN a NN pripojení 2 : 1 tak vážený priemer priamych fixných nákladov predstavuje približne 5 600 € na jeden DC bod ročne. A to sme výpočet zámerne zjednodušili. Verejné AC nabíjanie by disponibilnú maržu pripadajúcu na DC/UFC nabíjanie znížilo približne o ďalších 10 – 15 %. Záver nie je veľmi povzbudivý: pri dnešnej hustote trhu dokáže priemerný verejný DC nabíjací bod na Slovensku približne pokryť svoje priame prevádzkové náklady, no na pokrytie nepriamych nákladov zostáva len veľmi málo alebo nič – nehovoriac o primeranej návratnosti investície do samotnej infraštruktúry. A to aj v prípade, ak bola časť investície podporená z verejných zdrojov. Práve tu ponúkajú zaujímavé porovnanie vyspelejšie trhy elektromobility. Na Slovensku pripadá na jeden verejný DC bod približne 19 BEV, zatiaľ čo na trhoch ako Nemecko – a najmä Nórsko – pripadá na jeden DC bod výrazne viac elektromobilov. V Nórsku je tento pomer približne 85 : 1, teda viac ako štvornásobok slovenskej úrovne. Takáto úroveň využitia zásadne mení ekonomiku nabíjacej infraštruktúry. Počet BEV na Slovensku dnes rýchlo rastie. Investície do nabíjacej infraštruktúry však nespomaľujú: existujúci CPO naďalej rozširujú svoje siete a vstup na trh avizujú ďalší hráči. Kľúčovou otázkou pre Slovensko – a pravdepodobne aj pre viaceré ďalšie trhy CEE – preto už nie je, či sa vybuduje dostatok nabíjacej infraštruktúry. Otázka znie: Kedy dopyt zo strany BEV konečne dobehne ponuku nabíjacej infraštruktúry natoľko, aby sa verejné nabíjanie stalo dlhodobo rentabilným a udržateľným biznisom?
Dlhodobý úspech v e-mobilite neurčuje iba nabíjacia infraštruktúra. Pre prevádzkovateľov nabíjacích staníc (CPO) je kľúčovým ukazovateľom využitie infraštruktúry. Pre poskytovateľov e-mobility služieb (EMP) je to získanie dodatočnej marže. Spoločnosti, ktoré majú najlepšie predpoklady dosiahnuť oboje, zvyčajne spájajú dve strategické výhody: ✅ veľkú zákaznícku bázu ✅ hlbokú vertikálnu integráciu presahujúcu samotné nabíjanie Dnes o vedúcu pozíciu súperia štyri odlišné ekosystémy: 1. Automobilky a spoločné podniky (Tesla, Elli, Mercedes me Charge, Mobilize, IONITY,...) Automobilky vstupujú do zákazníckej cesty už pri predaji vozidla. Ich výhodou je priamy vzťah so zákazníkom, integrácia s vozidlom a technológia Plug & Charge. Ich limitom je schopnosť škálovať služby mimo vlastných značiek, najmä v prípade firemných flotíl, kde zákazníci čoraz viac preferujú jedno nabíjacie riešenie pre vozidlá viacerých výrobcov. 2. Energetické spoločnosti (EnBW, Enel X Way, Iberdrola, ENGIE, EDF, ČEZ…) Energetické spoločnosti už dnes obsluhujú milióny zákazníkov. Ešte dôležitejšie je, že nabíjanie predstavuje iba jednu časť oveľa širšieho energetického ekosystému, ktorý zahŕňa domáce nabíjanie a nabíjanie na pracovisku, fotovoltiku, batériové úložiská, energetický manažment, flexibilitu a energetické komunity. Každá ďalšia služba posilňuje lojalitu zákazníkov a zároveň vytvára nové zdroje výnosov. 3. Palivové spoločnosti (Shell Recharge, BP, OMV eMotion, ORLEN Charge…) Predajcovia palív disponujú prémiovými lokalitami pri hlavných cestných ťahoch a silným biznisom palivových kariet, čo im poskytuje prirodzenú výhodu v tranzitnom nabíjaní. Tranzitné nabíjanie však predstavuje iba relatívne malú časť celkového dopytu po nabíjaní elektromobilov (pozri graf). 4. Nezávislí CPO hráči (Fastned, Electra, Allego, Atlante…) Tieto spoločnosti vynikajú v budovaní a prevádzke kvalitných nabíjacích sietí, zvyčajne im však chýba zákaznícka báza a vertikálna integrácia ostatných troch skupín. Ich dlhodobá konkurencieschopnosť bude čoraz viac závisieť od schopnosti expandovať za hranice verejného nabíjania – do oblasti flexibility, inteligentného nabíjania a energetického manažmentu, kde bude v budúcnosti vznikať významná časť hodnoty. Graf nižšie poukazuje na dôležitú realitu (údaje za SR): Väčšina nabíjania elektromobilov neprebieha na miestach porovnateľných s tradičnými čerpacími stanicami. Náš záver? 👉 Energetické spoločnosti majú z dlhodobého strategického hľadiska zrejme najsilnejšiu pozíciu. Nie preto, že už dnes prevádzkujú nabíjacie siete, ale preto, že už disponujú dvoma najdôležitejšími aktívami: zákazníkmi a schopnosťou integrovať nabíjanie do širšieho energetického hodnotového reťazca. Ďalšia fáza konkurenčného boja bude siahať ďaleko za hranice samotného predaja elektriny. Čoraz viac bude zahŕňať flexibilitu, inteligentný energetický manažment, virtuálne batérie, energetické komunity a ďalšie energetické služby s pridanou hodnotou. Spoločnosti, ktoré dokážu tieto schopnosti úspešne prepojiť s nabíjacou infraštruktúrou, sa s veľkou pravdepodobnosťou stanú dlhodobými víťazmi európskeho trhu nabíjania.
Počet batériových elektrických úžitkových vozidiel na Slovensku naďalej dynamicky rastie. Podľa údajov SEVA – Slovak Electric Vehicle Association, vychádzajúcich z registra vozidiel Ministerstva vnútra SR, vzrástli registrácie elektrických úžitkových vozidiel za obdobie 05/2025 – 05/2026 nasledovne: N1: +79,8 % N2: +78,6 % N3: +70,0 % Ťažká nákladná doprava je pritom zodpovedná približne za 40 % emisií CO₂ z cestnej dopravy, hoci predstavuje len malú časť všetkých registrovaných vozidiel. Dôvod je jednoduchý: výrazne vyšší ročný nájazd a podstatne vyššia spotreba energie. Aktuálny výhľad spoločnosti compethe predpokladá, že do roku 2030 bude na slovenských cestách približne 150 000 batériových elektrických osobných vozidiel. To predstavuje približne 5 % vozového parku osobných áut, no vzhľadom na ich vyšší priemerný nájazd približne 7 % všetkých kilometrov najazdených osobnými vozidlami. Podľa modelovania compethe by takýto vozový park generoval približne 150 GWh verejného nabíjania ročne. Nie je možné presne odhadnúť, kedy dosiahnu batériové elektrické nákladné vozidlá podiel 5 % vozového parku kategórií N2 a N3. Akonáhle sa však táto hranica dosiahne, očakávame vznik približne 90 GWh ročného dopytu po verejnom nabíjaní. Inými slovami: už 5 % elektrifikácia ťažkých nákladných vozidiel môže zvýšiť slovenský trh verejného nabíjania približne o ďalších 60 % z pohľadu objemu dodanej energie. Ešte zaujímavejšie ako samotný objem energie je však otázka, kde sa bude táto energia nabíjať. Koncom minulého roka bolo na Slovensku približne 1 200 verejných nabíjacích lokalít. Nabíjanie nákladných vozidiel je však úplne odlišná disciplína. Vyžaduje lokality, ktoré disponujú: 👉samostatným prístupom pre kamióny, 👉 veľkými parkovacími plochami, 👉 priebežným (drive-through) usporiadaním, 👉 dostatočným priestorom na manévrovanie, 👉 zázemím pre vodičov, 👉 veľmi vysokou kapacitou elektrickej prípojky. Takýchto lokalít je prirodzene len obmedzený počet. V súčasnosti je na Slovensku približne 18 verejných lokalít pre nabíjanie nákladných vozidiel, ktoré sú už v prevádzke alebo vo fáze výstavby. Aj z dlhodobého pohľadu je pritom nepravdepodobné, že krajina bude potrebovať viac ako 50 až 100 strategických lokalít pre verejné nabíjanie kamiónov. Ak verejné nabíjanie osobných vozidiel dosiahne v roku 2030 objem 150 GWh, pri zachovaní približne dnešného počtu lokalít to predstavuje priemerné využitie približne 125 MWh na lokalitu ročne. (Pri ďalšom rozširovaní siete verejných nabíjačiek bude toto číslo ešte nižšie.) V prípade nákladnej dopravy znamená 90 GWh rozdelených medzi 50 lokalít priemerné využitie približne 1,8 GWh na lokalitu ročne. To je viac než 14-násobne vyšší objem energie na jednu lokalitu. Nabíjanie nákladných vozidiel sa preto s veľkou pravdepodobnosťou stane zásadne odlišným biznisom než nabíjanie osobných automobilov. Pre prevádzkovateľov nabíjacej infraštruktúry (CPO), energetické spoločnosti aj infraštruktúrnych investorov môže byť práve správne načasovanie vstupu na trh jednou z najvýznamnejších konkurenčných výhod.
Tesla predstavuje podľa údajov SEVA – Slovenskej asociácie pre elektromobilitu približne 18 % nových registrácií batériových elektromobilov na Slovensku v roku 2026, čo je mierny pokles oproti roku 2025. Napriek tomu analýza spoločnosti compethe ukazuje, že sieť Tesla Supercharger dosahuje na Slovensku približne dvojnásobnú mieru využitia v porovnaní s najvyťaženejšou konkurenčnou sieťou verejného nabíjania. Na prvý pohľad to nie je intuitívne. Superchargery sú dnes otvorené aj pre väčšinu elektromobilov iných značiek. Napriek tomu drvivú väčšinu nabíjacích relácií stále realizujú vodiči vozidiel Tesla. Odpoveďou nie je iba cena. Áno, významnú úlohu zohráva cena, výkon nabíjania aj pokrytie siete. Tieto faktory však samy osebe nedokážu vysvetliť výrazne vyššiu mieru využitia Superchargerov. Skutočnou konkurenčnou výhodou Tesly je vertikálna integrácia. Tesla totiž nekontroluje iba nabíjaciu infraštruktúru. Riadi prakticky celý zákaznícky ekosystém: ▪ samotné vozidlo vrátane tepelného manažmentu batérie, ▪ Plug & Charge, ▪ navigáciu a plánovanie trás, ▪ mobilnú aplikáciu, ▪ nabíjaciu sieť, ▪ predplatné a vernostný ekosystém, ▪ fakturáciu a platobný proces. Tesla tak neoptimalizuje jednotlivé produkty. Optimalizuje celú zákaznícku cestu. Výsledkom je nabíjanie, ktoré je pre vodiča takmer bezstarostné. Vozidlo automaticky naplánuje trasu, pripraví batériu na rýchlonabíjanie, autentifikácia prebehne bez zásahu používateľa a platba je plne integrovaná do jedného systému. Prečo to konkurencia nedokáže jednoducho skopírovať Väčšina prevádzkovateľov verejných nabíjacích sietí (CPO) prirodzene sústreďuje svoje investície na: ▪ budovanie nových lokalít, ▪ vyššie nabíjacie výkony, ▪ spoľahlivosť infraštruktúry, ▪ konkurencieschopné ceny. To všetko je dôležité. Samotná infraštruktúra však nestačí na vytvorenie porovnateľnej používateľskej skúsenosti. Dve z najdôležitejších častí zákazníckej cesty totiž CPO vo väčšine prípadov vôbec nekontrolujú: ▪ integráciu s vozidlom, ▪ navigáciu vo vozidle. Obe závisia od spolupráce s automobilkami. A práve tu začína byť rozhodujúcim faktorom veľkosť. Čím významnejší hráč sa stane na trhu CPO alebo EMP, tým väčšiu šancu má nadviazať strategické partnerstvá s výrobcami vozidiel. Takáto spolupráca môže v budúcnosti priniesť: ▪ preferované plánovanie trás, ▪ automatické predhrievanie batérie pred nabíjaním, ▪ Plug & Charge, ▪ hlbšiu digitálnu integráciu pri zachovaní otvoreného obchodného modelu. To predstavuje konkurenčnú výhodu, ktorú menší hráči budú získavať čoraz ťažšie. Z tohto pohľadu nie je konsolidácia trhu iba otázkou financií alebo efektívnosti prevádzky. Môže predstavovať cestu, ako sa postupne priblížiť používateľskej skúsenosti, ktorú dnes ponúka Tesla. V dlhodobom horizonte nebude rozhodovať iba to, kto vlastní nabíjačku. Rozhodujúce bude, kto vlastní vzťah so zákazníkom a kto dokáže ponúknuť najplynulejšiu používateľskú skúsenosť od plánovania trasy až po ukončenie nabíjania. Tesla už ukázala, že takýto prístup funguje v rámci jej vlastného ekosystému. Výzvou pre zvyšok odvetvia bude nájsť spôsob, ako podobnú úroveň integrácie dosiahnuť prostredníctvom spolupráce medzi prevádzkovateľmi nabíjacích sietí, poskytovateľmi e-mobility a automobilkami.
Slovensko je do veľkej miery sebestačné vo výrobe elektriny. To isté však nemožno povedať o flexibilite jeho elektrizačnej sústavy. Významnú časť flexibility potrebnej na vyrovnávanie výroby a spotreby elektriny dnes musíme získavať zo zahraničia. Moderná energetika už nie je len o tom, koľko MWh dokážeme vyrobiť. Čoraz viac je aj o tom, kedy je energia k dispozícii, ako rýchlo dokáže sústava reagovať na výkyvy vo výrobe z obnoviteľných zdrojov energie a v spotrebe a kto je schopný potrebnú flexibilitu poskytnúť. Práve tu sa otvára významný priestor pre e-mobilitu. Flotily elektromobilov riadené prostredníctvom smart chargingu a agregácie predstavujú významný zdroj flexibility, a to najmä v oblasti trhových mechanizmov flexibility. V blízkej budúcnosti sa tak môžu stať ďalším zdrojom príjmov pre majiteľov nabíjacej infraštruktúry, agregátorov flexibility a poskytovateľov služieb e-mobility. E-mobilita preto prestáva byť len témou dopravy. Postupne sa stáva súčasťou riešenia jedného z kľúčových problémov modernej energetiky. Ďalšou významnou témou sú kredity dekarbonizácie CO₂ v doprave. Obchodovanie s nimi by sa malo v blízkej budúcnosti spustiť prostredníctvom organizátora krátkodobého trhu s elektrinou OKTE, čím vznikne ďalší zdroj hodnoty pre prevádzkovateľov nabíjacej infraštruktúry (CPO) a poskytovateľov služieb e-mobility (EMP). Otázkou už nie je, či tento potenciál vznikne. Skutočnou otázkou zostáva, kto ho dokáže monetizovať ako prvý.
Predpoklad, že verejné nabíjanie tvorí približne 20 % celkovej spotreby elektrickej energie na nabíjanie elektromobilov, sa v odvetví používa pomerne často. Skutočné trhové dáta však naznačujú odlišný obraz. Na základe našej analýzy slovenského trhu odhadujeme, že verejné nabíjanie už dnes predstavuje približne 25 až 30 % celkovej spotreby energie na nabíjanie elektromobilov. Ešte zaujímavejšie je, že tento záver zostáva platný aj pri predpoklade výrazne vyššieho ročného nájazdu elektromobilov, než je priemer osobných vozidiel. V našom modeli počítame s ročným nájazdom BEV v rozsahu 20 000 až 25 000 km, čo odráža štruktúru slovenského vozového parku elektromobilov. Dôvodom je skutočnosť, že významnú časť registrácií BEV na Slovensku tvoria firemné a flotilové vozidlá, ktoré spravidla najazdia viac kilometrov a zároveň využívajú verejné nabíjanie častejšie než súkromní používatelia. Pre rok 2026 odhadujeme: ▪ Celkový dopyt po nabíjaní elektromobilov: 135 – 169 GWh ▪ Dopyt po verejnom nabíjaní: približne 40 GWh ▪ Podiel verejného nabíjania: 25 – 30 % Pre prevádzkovateľov nabíjacej infraštruktúry, investorov a plánovačov energetickej infraštruktúry nie je rozdiel medzi 20 % a 30 % len detailom. Ide o parameter, ktorý môže významne ovplyvniť odhad veľkosti trhu, investičné rozhodnutia aj očakávanú návratnosť projektov verejného nabíjania.
Kontakt
Spájame strategické myslenie s praktickými skúsenosťami.
Poďme sa porozprávať o vašej výzve.